Daniel Cormier o prehrách Jon Jonesa

Daniel Cormier ponúkol úprimné vysvetlenie toho, čo spôsobilo, že jeho prehry s Jonom Jonesom boli také ťažké prijať. Podľa Cormiera nešlo len o to, že bol porazený. Išlo o jeho presvedčenie, že Jones dokáže prekonať typ neúnavnej prípravy, ktorej Cormier dôveroval počas celej svojej kariéry. V komentároch z rozhovoru pre ALF Global Cormier opísal stretnutie so súperom, ktorého považoval za výnimku z vzorca, ktorý poznal predtým.

Cormierov postoj vychádzal z toho, ako meral konkurenciu. Povedal, že každý zápasník, ktorý ho predtým porazil, pracoval tak tvrdo ako on. Jones podľa Cormierových slov predstavoval niečo iné: zápasníka s výraznými fyzickými predpokladmi, bystrým bojovým myslením a výnimočnou odolnosťou, ktorý však netrénoval tak, ako Cormier veril, že on sám. Tento kontrast sa stal emocionálnym jadrom Cormierovho vyrovnávania sa s rivalitou. Jeho slová neznižujú Jonesove schopnosti; označujú ich práve za dôvod, prečo bolo ťažké spracovať tieto prehry. Cormier čelil možnosti, že vyčerpávajúce úsilie, hoci nevyhnutné, mu nezaručí, že dokáže zmazať každú stratu proti výnimočne talentovanému súperovi.

Cormier vysvetľuje konflikt tvrdej práce

Daniel Cormier povedal, že najťažšie na prehre s Jonom Jonesom bolo uvedomenie, že jeho tvrdá práca nestačí na prekonanie toho, čo považoval za Jonesov prirodzený talent. Opísal Jonesa ako „výnimku“, pričom poukázal na talent, fyzické predpoklady, výšku, bojovú inteligenciu a odolnosť. Pre Cormiera to robilo rivalitu komplikovanejšou než bežnú súťažnú prehru. Svoj prístup postavil na tom, že všetko robil naplno, od práce až po prípravu, a nedokázal ľahko zladiť toto odhodlanie s výsledkom ich zápasov.

Tento rozdiel je dôležitý, pretože Cormier netvrdil, že úsilie nemá hodnotu. Jeho slová namiesto toho opisujú frustráciu z nájdenia súpera, o ktorom sa domnieval, že jeho vlastnosti môžu stále rozhodnúť zápas, aj keď Cormier priniesol pracovnú morálku, akú od seba očakával. „Nechápem, ako môžem robiť všetko naplno, pracovať a všetko ostatné, a on ma aj tak dokázal poraziť,“ povedal Cormier. Táto veta vysvetľuje, prečo pre neho rivalita zostala osobne ťažká: prehry spochybnili presvedčenie, že disciplinovaná práca mu umožní vyrovnať sa s akýmkoľvek súperom. Uvedený opis predstavuje Cormiera ako známeho tvrdého pracanta po príchode do MMA zo zápasenia, najmä v ťažších váhach, takže jeho opis Jonesa ako iného druhu výzvy nesie jasný kontext.

Dva zápasy zostávajú jadrom príbehu

Rivalita medzi Danielom Cormierom a Jonom Jonesom trvala roky a pokračovala v diskusiách až do ich odchodov do dôchodku, uvádza poskytnutý materiál. Zápasili dvakrát, pričom Jones vyhral oba zápasy, hoci ich odveta bola nakoniec anulovaná pre neúspešný dopingový test. Táto postupnosť je dôležitá pri čítaní Cormierových slov. Venuje sa pocitu, ktorý vytvorili súťažné výsledky, pričom záznam o odvete zahŕňa aj neskoršie anulovanie. Zdroj nepredstavuje Cormiera, ako by sa vracal ku konkrétnemu technickému momentu z niektorého zo zápasov. Namiesto toho sa sústreďuje na širšiu osobnú lekciu, ktorú si vzal z konfrontácie s Jonesom: talent a atletické schopnosti môžu vytvoriť bariéru, ktorú nedokáže prekonať ani jeho preferovaný štandard práce.

• Cormier opísal Jonesa ako výnimku kvôli jeho talentu, fyzickým predpokladom, bojovému mysleniu a odolnosti.
• Cormier uviedol, že jeho najväčšou ťažkosťou bolo prijať, že Jones ho dokáže poraziť bez toho, aby pracoval tak, ako si Cormier myslel, že pracuje.

Úvaha Daniela Cormiera dáva rivalite osobnejší rámec než jednoduché prerozprávanie dvoch zápasov. Za najťažšiu časť označil konfrontáciu so súperom, ktorého schopnosti podľa jeho názoru mohli prevýšiť výhodu, ktorú vytvorila jeho vlastná tvrdá práca. Keďže neskoršie anulovanie odvety je tiež súčasťou histórie rivality, Cormierove komentáre zostávajú zamerané na vnútornú výzvu, ktorú cítil pri konfrontácii s Jonesom, a nie na prepisovanie minulosti.

Zdroje: Bloody Elbow